Ľúbim ťa

2. října 2016 v 11:43 | Akarui |  Slice of Akaruis Life
Konichiwa minna,

Akarui je už nejaký čas dnes hore (to nie ako včera, kedy prespala väčšinu dňa a potom sa večer na pár hodín prebrala, napísala niečo, hodila do na blog a šla zase spať. :D). Well, uznávam, že v poslednej dobe sem píšem negatívne veci a vyzerá to často tak, že som nesmierne na dne a neviem čo.. Bola som, už nie som, ja to zo seba dostávam, lenže, ako som už písala, nejde to ľahko, pretože som človek, ktorý miesto toho, aby niekoho otravoval so svojimi problémami si ich radšej nechá pre seba.

No a teraz som tu hlavne preto, lebo som znova dala svoje myšlienky na papier a nie je to akurát veľmi pozitívne. A tí ktorí vedia, že mám priateľa (to budete asi vy, čo tie články aj trocha čítate. :D), to možno aj pochopia. Nuž a asi by sa hodilo napísať, že by to mala byť básnička venovaná môjmu priateľovi, aj keď nepozná môj blog.. teda.. vie, že nejaký mám, ale adresu som mu nedala /nepýtal si ju, tak ho toho ušetrím :D.. aj tak tu len žvástam/..

Každopádne, želám príjemné chvíľkové počítanie, ak by som to tak mohla povedať. :)

Ľúbim ťa


Ľúbim ťa a ty to vieš,
no nič k tomu nepovieš.
Čakám, čakám už celkom dlho,
v duši mávam peklo z toho.

Dušou mojou necháva myšlienka sa niesť,
že povieš mi raz: "Nechávam ťa ísť."
V objatí držíš ma zatiaľ pevne,
no ja bojím sa, že to všetko pominie.

Koľko ľudí už hovorilo mi?
Ako milujú ma veľmi?
Čo myslíš, kam sa podeli?
Naraz jednoducho odišli!

Bojím sa toho, ako veľmi ťa ľúbim,
pretože možno sa opäť spálim.
V hlave kreslím si všetky možné scenáre

a sama neviem, aké bude finále.
 

Október a plány s blogom

1. října 2016 v 21:36 | Akarui |  Slice of Akaruis Life

Nie, dnes už nebudem veršovať. Tento článok som sa rozhodla napísať, aby som sa znova trocha vypísala zo svojich myšlienok a hlavne asi aj preto, lebo niektoré myšlienky, ktoré som za posledný týždeň mala sa týkali aj blogu a toho, ako by som ďalej chcela pokračovať a tak. K tomu všetkému sa pravdepodobne dopracujem postupne v tomto článku.

Sama sebou

1. října 2016 v 20:52 | Akarui |  Slice of Akaruis Life
Konbanwa minna,

ja viem, že by sa odo mňa možno už čakalo, že napíšem aj nejakú poviedku alebo tak niečo, ale v poslednej dobe, čím ďalej tým viac rozmýšľam a skôr, než do poviedok svoje myšlienky a pocity akosi komponujem do veršov.

Takže dnes večer vás asi opäť sklamem, ale poviedka to odo mňa nebude. Iba ďalší výlev mojich pocitov, ktorých v sebe mám v poslednej dobe neúrekom a len postupne sa mi darí dostávať ich zo seba. Ešte tento týždeň som bola so svojou psychikou znova na dne a moje dno si užil priateľ, s ktorým sme sa o tom ešte včera rozprávali, keďže som mu vykričala veci, ktoré som možno ani sama celkom nemyslela vážne, ale jednoducho to nejako prišlo a ja som sebecké nevychované dieťa, ktoré je najradšej, keď je pozornosť upnutá na neho... Well.. Dosť o mne.. želám vám príjemné čítanie básničky. :) A prípadne ešte aj príjemný zvyšok večera.


Sama sebou


Obklopujeme sa kopu ľudí,
no len málokto skutočnú našu tvár vidí.
Mnoho ľudí sa len nemo diví,
keď na tvári máme úsmev krivý.

Málokto k nám úprimný býva,
za masy sa každý z nich len skrýva.
Klamstvo dnes už nie je veda,
z úprimnosti dávno stala sa legenda.

Že klamstvá príjemnejšie znejú?
Ego tvoje podporujú?
Chceš skutočne vedieť, ako to vnímam?
Ja totiž svoj názor neskrývam!

Ak skutočne vedieť chceš,
čo v myšlienkach skutočne mám,
nenúť ma ten papier trhať,
na ktorý to všetko dám.

To aký si v skutočnosti,
nezmeníš ani vo veľkej spoločnosti.
Ak by som bola tebou,
radšej by som bola sama sebou.

 


Falošný

25. září 2016 v 18:33 | Akarui |  Slice of Akaruis Life
Dobrý (alebo aj zlý) večer vám želám,

dnes už tu síce nejaké príspevky boli, ale ja so mala celý deň takú náladu, že som hrozne veľa rozmýšľala, všetko sa to vo mne hromadilo až som nakoniec ešte niečo napísala a možno by som sa o to s vami chcela podeliť.

Ak odignorujete to, že mi tam znova nesedia niektoré veci, potom by to možno mohlo byť aj v pohode.. každopádne ďalší z mojich básnických výtvorov.

Falošný


Tváriš sa, aký si skutočný,
no v podstate si len falošný.
Tvoj úsmev na tvári,
čakáš, že ti snáď niekto uverí?

Naoko otvorené reči,
všetko sú to len keci.
Každého chceš len súdiť,
mal by si sa konečne zobudiť.

Kam sa podelo povestné tvoje svedomie?
Klameš, a každý to o tebe vie!
Nechaj si tie sladké slovká,
karma si ťa niekde počká.

Aj keď jeseň prichádza

25. září 2016 v 11:19 | Akarui |  Slice of Akaruis Life
Opäť zdravím,

už v predchádzajúcom článku (ak si ho teda niekto prečítal) som spomínala, že som si pre vás pripravila niečo "výživnejšie". Vlastne si tým ani tak nie som istá, ale opäť som písala básničku. Zase raz to za veľa nestojí, ale som z tých, ktorí sa o svoje diela radi podelia s druhými a veria, že snáď sa podarí napísať niečo, čo nebude taká somarina. :D

Tak užite si čítanie (snáď):

Aj keď jeseň prichádza


Jeseň tichú svoju pieseň spieva,
spoločník jej listy zo stromov sfúkava.
Školáci v duchu si zúfajú -
učitelia opäť ich vítajú.

V laviciach je neraz plno,
učiteľom je tak pilno.
Jeseň svoje tiché noty hrá,
smútok ten boj nevyhrá.

Aj keď jeseň prichádza,
šťastie s nami zostáva.
S úsmevom na tvári,
napočítam do tri.

Keď vonku najviac prší,
Lepšie sa nám učí.
Slniečko občas vychádza,
Chladnými rukami nás pohládza.

Zostanem ja radšej vo vnútri,
Mama čaj mi uvarí.
Najlepší priateľ k dlhým večerom?
Kniha s teplým čajíkom.

Jeseň prichádza, Akarui (snáď) vracia sa

25. září 2016 v 11:12 | Akarui |  Slice of Akaruis Life
Konichiwa minna,

možno ste už viacerí aj stratili nádej na to, že fantóm tohto blogu menom Akarui sa ešte niekedy dokáže ozvať. Predsa len od posledného príspevku ubehol už nejaký ten čas. Verte tomu, že som na vás neustále myslela a snažila sa spraviť niečo s mojou aktivitou... Zjavne nie dostatočne na to, aby tu pribudol nejaký ten príspevok, ale to je už trocha o inom. :D Nebudem sa ospravedlňovať, pretože (aj som to písala donedávna v bočnom menu), mala som svoje isté povinnosti a starosti, ktoré som riešila a potrebovala som, aby sa isté veci dali do poriadku a potom som sa plánovala vrátiť ku všetkému.. Musím na to ísť postupne...

Diplom za spiatelenie číslo 3

21. srpna 2016 v 19:01 | Akarui
Konbanwa minna,

tak sa zdá, že sa zase našiel odvážlivec, ktorý sa odhodlal spriateliť s mojou stránkou, čo je rizikové povolanie už len samo o sebe.... Ale nie, nemala by som nikoho odádzať od spolupráce so mnou, len priznávam, že sa mi častejšie stáva, že sa na dlhší čas odmlčím a nedám o sebe vedieť (kto ste tu boli už prv so mnou spriatelení, viete o čom hovorím). :)

Každopádne som rada za to, že sa so mnou niekto znova raz rozhodol spriateliť a aj napriek tomu, že ona nerobí diplomy, ja som vyhotovila ten jej, ktorý si objednala.. Pretože ja to rada spravím. :) Tak dúfam, že sa aspoň trocha bude páčiť. Vzhľadom na to, že som nebola na tento víkend doma a chcela som ho vyhotoviť, nemala som toľko technických možností na úpravu obrázku, ako inokedy, ale tak dúfam, že to nebude zase také hrozné.

Blog Citruštek sa zameriava, podobne ako ten môj, na poviedky a (čo už však na mojom blogu nenájdete) japonsko. Rozhodne zaujímavý blog, ktorý stojí za návštevu. :) Tak ak niekto hľadá niečo zaujímavé na počítanie, myslím, že práve na tomto blogu to nájde. :)

No a na záver článku pripájam už spomínaný diplom:


Je len moja - Epilóg

21. srpna 2016 v 18:50 | Akarui |  Je len moja
Epilóg
Publikum sa pomaly usádzalo na svoje miesta. Basketbalové ihrisko bolo pripravené, čakalo sa už len na hráčov. Aj napriek tomu, že zápas sa ešte nezačal, napätie v miestnosti by sa dalo priam krájať. Nielen hráči, ktorí sa ešte pripravovali v šatniach na začiatok, ale aj ľudia na tribúnach boli v celí v napätí. Šlo skutočne o veľa. Malo sa rozhodnúť o tom, kto získa pohár. Oba tímy, ktoré sa mali stretnúť boli veľmi silné a len veľmi ťažko sa rozhodovalo o tom, ktorý je silnejší.

Je len moja - 15. kapitola

21. srpna 2016 v 18:47 | Akarui |  Je len moja
15. kapitola


Poslednú vetu už takmer zvolala v zúfalom stave. Šokovane sledoval svoju priateľku, ako sa im obom otáča chrbtom a bez všetkého mieri čo najrýchlejšie preč z priestorov v telocvični. A to som si myslel, že to bude všetko v poriadku... povzdychol si v duchu zúfalo. Čo by som mal spraviť? Rozmýšľal v duchu horlivo a snažil sa pospájať si všetky fakty, ktoré poznal. Správala by sa až takto, keby tomu všetkému bola na vine? Okrem iného, čo skutočne postrehol, keď ich oboch videl po tom, ako prikročil bližšie, aby zistil, kto to tam vlastne stojí, všimol si, že on jej tuho zvieral paže. Keď sa od seba odtrhli po tom, ako ich oslovil, v rýchlosti jej ich pustil, ale napriek tomu bolo vidieť stopy po pevnom až takmer násilnom držaní.. A teda bolo dosť možné, že to bolo opatrenie proti tomu, aby sa mu nebránila.

Kráčam

19. srpna 2016 v 17:24 | Akarui |  Slice of Akaruis Life
Konichiwa minna,

tak sa znova po nejakom čase hlásim s čímsi, čo som stvorila prakticky len tak na kolene a hovorím tomu (na môj vkus príliš vznešene) básnička. Netuším, či je celkom vhodné túto schomoleninu takto nazývať, ale môžete posúdiť sami, či to za niečo stojí. Každopádne chcela som sa s vami podeliť o niečo, čo som po dlhej dobe vytvorila mimo poviedok... Pracovala som na tom asi od začiatku tohto týždňa a niektoré úseky básničky alebo "môjmu jednoduchému zrýmovaného zhluku myšlienok" som toľkokrát prerobila, že už ani neviem, ako znela pôvodná verzia.

Well, nebudem zdržovať a nechám vás prečítať si, čo moja chorá hlava stvorila a snáď sa ešte poberiem písať nejaké veci na blog pred tým, než sa na víkend vyparím preč. :) Tak si aspoň trochu užite čítanie, ak sa to dá povedať.

Kráčam


Kráčam sama tmou,
so skrytou samotou.
S rukami v okovách,
zmáram sa v samotách.


Vidím slabé svetielko -
nádeje semienko.
Siaham naň zdráhavo rukami
zviazanými okovami.


Temnota sa mi zalieča,
tiene jej ma vraj vyliečia.
V ušiach ten zvuk slastný mi znie
že mi viac nikto nepovie nie.


Temnota údajne nehľadí,
na to, ako sa kto narodí.
Prijme ona každého toho,
ktorý viac nemá na svete nikoho.


Svetlu ja posledný pohľad venujem,
ruku ja od neho radšej sťahujem.
Temnota náruč mi otvára,
ja sa jej s radosťou oddávam.

Som znova späť

14. srpna 2016 v 18:05 | Akarui |  Slice of Akaruis Life
Konichiwa minna,

áno, myslím, že takto nejako som sa kedysi zvykla zdraviť, keď som sem ešte chodievala. Neviem či si tu na mňa ešte niekto dokáže spomenúť po tom, ako som sa na pár mesiacov (celkom dlhých) odmlčala a nedala o sebe nič vedieť a blog vyzeral, že pomaly zomiera.

Je len moja - 14. kapitola

14. srpna 2016 v 17:46 | Akarui |  Je len moja
14. kapitola

"Čo by si povedala, keby sme si teraz dali na chvíľu prestávku?" zo sústredenia ju vytrhol hlas jej spoločníka. Všetka koncentrácia, ktorú dievčina sústredila na letiacu loptu sa vyparia ako mávnutím čarovného prútika v momente, ako ju oslovil. Telom jej trhlo v šoku a pohľad prudko obrátila na chlapca stojaceho bokom od jej maličkosti.

Päť najobľúbenejších zvierat

26. května 2016 v 7:00 | Akarui |  Weekly blog challenge

Päť najobľúbenejších zvierat


Ohayo minna,
opäť tu máme štvrtkové ráno, ktoré nám prináša ďalšiu tému z blogovej výzvy, ktorú si Aki-chan určila. Na rozdiel od minulej témy, ktorú som sa rozhodla spracovať, pri tejto téme som neprišla na žiaden spôsob, ako by som ju spracovala nejako inak. Respektíve moje obľúbené zvieratá sú proste taká klasika (ako aj čoskoro zistíte), ktorá nie je nejako ničím výnimočná. Napriek tomu však verím, že zase zistíte o mne niečo zaujímavé a aspoň trocha článok zaujme.


Päť miest, na ktoré by som sa chcela pozrieť

19. května 2016 v 7:00 | Akarui |  Weekly blog challenge

Päť miest, na ktoré by som sa chcela pozrieť


Ohayo minna,
prichádza nám druhý týždeň blogovej výzvy a s ním téma, ktorú môžete vidieť napísanú v nadpise. Priznám sa, že som v istom čase mala chuť samu seba zastreliť za výber tejto témy, pretože sa ukazovala ako celkom komplikovaná na spracovanie, no nakoniec sa mi podarilo vybrať päť miest, na ktoré by som sa rada pozrela, ak by sa mi naskytla príležitosť. Sami priamo v článku pochopíte moje predchádzajúce slová. :) A ja už nebudem kecať a prejdem priamo k článku.

Chibi to Pocchari de Renai Shimasu kedo, Nani ka?

15. května 2016 v 16:09 | Akarui
Konichiwa minna,

tak ja prichádzam so svojim legendárne prvým prekladom mangy. V skutku neklamem, je to prvá mánga, ktorú sa mi podarilo dotiahnuť až do konca s editáciou. Vo väčšine prípadov sa mi stalo, že som nakoniec rezignovala a k pokračovaniu prekladu som sa neskôr už nedostala. Ale posledný víkend som na tom trocha zapracovala, aby som vám mohla priniesť túto roztomilú jednorázovku, ktorá mi dosť učarovala. Dalo by sa povedať, že jej preklad a editácia ma neskutočne bavili. Tak snáď sa bude aspoň trochu páčiť. :)


PREKLAD MANGY

15. května 2016 v 15:48 | Akarui




Netuším, ako pravideľne budú preklady vychádzať, ale každopádne, ak sa u mňa objaví nejaká zaujímavá manga, na ktorú nebude robený preklad, veľmi rada sa do nej pustím. S ohľadom na čas môj čas by som sa však veľmi nespoliehala na to, že to bude nejako pravidelne alebo tak, ale občas tu jednoducho niečo pribudne. :)

ONESHOTY

DOKONČENÉ


PREKLADÁ SA


SÉRIOVKY


DOKONČENÉ

-

PREKLADÁ SA

-

PLÁNUJE SA

Nakanmon

Je len moja - 13. kapitola

15. května 2016 v 8:30 | Akarui |  Je len moja
13. kapitola
Po náročnom tréningu chodil celý deň ako bez ducha. Nebolo to ani tak vyčerpaním ako skôr tým, že nikde na celej škole nemohol nájsť osobu, ktorú ráno videl a chcel z jej úst počuť, že je všetko v poriadku. Neustále kontroloval svoj mobil v nádeji, že na ňom nájde správu, ktorú prepásol. Vedel však, že po všetkých jeho kontrolách je to nemožné a ona sa mu jednoducho neozve.

Ako vznikla moja prezývka?

12. května 2016 v 6:18 | Akarui |  Weekly blog challenge
Ohayo minna!
Pôvodne som prvú tému plánovala spracovať a publikovať už včera, ale vzhľadom na to, že prvú polovicu dňa som nebola doma a tú druhú mi ako zdravotne, tak aj nejako psychicky nebolo príliš dobre, som sa rozhodla, že to nechám na iný deň. Dnes tak nejako zase skoro vstávam a zostalo mi trochu času na to, aby som si pre vás ešte niečo pripravila. Na začiatok to možno bude dosť nič-moc, ale dúfam aj tak, že sa vám tento projekt aspoň trocha zapáči a dozviete sa z neho niečo nové. :)

Tak ja už nebudem príliš zdržovať od čítania a poberiem sa do ústrania. :)



Weekly blog challenge

9. května 2016 v 7:05 | Akarui |  Weekly blog challenge
Ohayo minna-san!

Tentoraz sa tu hlásim s Týždennou blogovou výzvou, ktorú som tu už spomínala. Síce som pôvodne chcela, aby to šlo štýlom mesačnej výzvy s tým, že by som pridávala príspevok každý deň, ako je to pri týchto výzvach normálne, ale vzhľadom na to, že počas týždňa poriadne nie som ani doma a na to, aby som to prednastavovala by som to musela mať poriadne pripravené, skontrolované a všetko, som sa rozhodla, že to spravím nakoniec takto. :)



Chcelo to zmenu

8. května 2016 v 15:15 | Akarui |  Slice of Akaruis Life
Konichiwa minna, tak sa znova raz ozývam aj osobne. Dúfam, že ste na mňa ešte celkom nezabudli (mimo čítania mojich poviedok, ktoré sú zatiaľ jediné, čo tu pribúda). A ak ste aj náhodou zabudli na to, že niekto tento blog riadi a nejde mu to samo, tak potom som tu, aby som sa vám znova pripomenula. :) Ale som optimista a verím, že tento prípad nenastal.



Kam dál