Hrátky s ohňom 1. časť

15. března 2016 v 7:49 | Akarui |  Jednorázovky
Povráva sa, že Portgas D. Ace, ktorého možno niektorí poznáte z anime One piece, má syna. Neviem, čo je na tom pravda, ale to by som nebola ja, keby som sa tejto témy nechytila. Prinášam vám teda prvú časť svojej jednorázovky. Z dôvodu, že to bolo dlhšie, než je stanovený limit som túto poviedku musela rozdeliť na dve časti, no dúfam, že dĺžka vás neodradí od prečítania si tohto diela. :)





Hrátky s ohňom
Minulosť
"Ace ty si sa zase do niečoho zaplietol!" do očí sa mi tisnú slzy, keď vidím toho hlúpeho chalaniska pred sebou ako sa opiera o stenu nášho domu. Tmavé vlasy mu neposlušne padajú do tváre zliepajúc sa v pramienkoch zmáčaných krvou. Skrze jeho pehavú tvár sa z ľavej strany cez nos tiahne obrovský krvavý škrabanec. Jeho doškriabané zápästia nemožno prehliadnuť. A on sa tvári ľahostajne... akoby ho to ani nebolelo. "Pre boha, povedz už konečne niečo! Ako si sa mohol takto zriadiť? A kde si vlastne bol tie dva dni? Ako môžeš len tak odísť bez toho, aby si čokoľvek povedal? Predsa som ti povedala, aby si mi oznámil, keď budeš chcieť odísť a ..." zhlboka sa nadýchnem, aby som o pár sekúnd mohla znova pokračovať. Využije chvíľu môjho ticha na to, aby spravil jeden dlhý krok mojim smerom a vo vzduchu zachytili jednu z mojich rúch, ktorými som pri svojej reči horlivo mávala. Ani neviem ako a ocitnem sa opretá o stenu s jeho tvárou nebezpečne blízko tej mojej. Neviem či si to uvedomuje, ale berie mi kyslík, takže sa mi dýcha veľmi ťažko, keď je v takejto vzdialenosti.
"Možno keby si ma pustila na chvíľu k slovu, vysvetlil by som ti, kde som bol," zašepká. Zdá sa mi to alebo je urazený? Urazila som ho nebodaj tým, že som sa bála? Tak to mi odpusť, Ace..
"Ty si také hovädo," vydýchnem.
"Nehovor," nakloní sa ešte bližšie.
"Teraz nie je čas na to, aby si ma zvádzal, potrebuješ ošetriť rany," voľnou rukou sa ho pokúsim od seba odstrčiť.
"Tých pár škrabancov ani nestojí za pozornosť tvojich krásnych očí," pohľady sa nám stretnú, keď zmieni moje oči. Jeho orieškové oči ma priam prepaľujú. Sklopím pohľad a snažím sa zachovať si jasnú myseľ.
"Ošetrím ti rany a ty mi vysvetlíš, kde si sa stratil a až potom rozhodnem o tom, či si ma zaslúžiš alebo nie," snažím sa o to, aby môj hlas znel rozhodne, no napriek mojej snahe sa trasie. Nikdy ma nemôže brať vážne. Nie, kým mám takúto slabosť.
"Ale ty to nechceš takto," zasmeje sa, "chceš to presne naopak, chceš ma tu a teraz, potom chceš vysvetlenie a až potom ti dôjde, že by si mi mala ošetriť rany."
"Naozaj si hrozne nevychovaný," odvrátim tvár a pokúsim sa odtiahnuť sa tak, aby sa ku mne nemohol dostať. Narážam však na prekážku. Ja už viac cúvnuť nemôžem keďže som opretá o stenu domu. Zacítim jemné ťahanie trička smerom nahor a jeho ruka sa ocitá na mojej pokožke. Naskáče mi husia koža a z úst mi unikne tichý vzrušený vzdych. Skutočne mám rada jeho teplé ruky na hociktorej časti môjho tela.. ale.. Kolenom sa dostane medzi moje mierne rozkročené nohy a natisne sa na mňa ešte viac.
"Ace.." vzdychnem tentoraz jeho meno. Nie je to síce to, čo som mala v pláne, ale aj tak verím tomu, že by ho to mohlo aspoň na chvíľu zastaviť od jeho súčasnej činnosti. Skloní sa celkom ku mne. Takže, keď sa nadýchnem cítim železitú slanú vôňu krvi v jeho vlasoch.
"Milujem, aká si smelá len, kým som od teba vzdialený minimálne na päť centimetrov," keď sa na neho po očku pozriem, vidím úškrn na tvári a veselé iskričky v jeho očiach.
"Načo ti budem odporovať, keď ty aj tak všetko vieš lepšie?" spýtam sa ho ticho. Viem, že ma počul, aj keď mlčí.
"Dobre, dobre.." povzdychne si porazenecky a vystrie sa predo mnou, ".. čo si želáš, aby sme robili?"
"Šli si dať sprchu, tvoje vlasy sú celé od krvi a na tvári máš dosť veľký škrabanec.. a tvoje ruky.." spustím hneď po tom, ako ma k tomu vyzve, no uvedomím si, ako na mňa pozerá a to ma privedie k tomu, že radšej stíchnem.
"Lepšie by bolo, ak by to skončilo pri tom ′šli si dať sprchu′," usmeje sa.
"Tak znova," vyzvem ho.
"Čo si želáš, aby sme robili?" zopakuje znova svoju otázku, akoby som predtým ani nebola odpovedala a celé sa to nikdy nebolo stalo.
"Šli si dať spoločnú sprchu," odpoviem mu tak, ako si to želal. Na tvári sa mu na pár sekúnd mihne spokojný úsmev a ja si už po niekoľkýkrát uvedomím, že mu neustále ustupujem a robím všetko tak, ako chce on.
"Súhlasím," pokýva hlavou a už sa celkom odtiahne, aby mi uvoľnil priestor a ja som môžem prejsť k dverám domu a vojsť dnu. Počujem za sebou jeho kroky, takže viem, že nikam neodchádza. Aspoň takto mám istotu, že tu zostane.
Zo skrine vyberám dve veľké osušky a nejaké čisté oblečenie po bratovi, ktorý kedysi žil so mnou v tomto dome. To bolo však už celkom dávno, keď ešte žili moji rodičia. Po ich smrti sa rozhodol odísť plaviť na more k mariňákom. Irónia osudu je, že bojuje na opačnej strane, ako sa ja nachádzam. Ace je totiž pirát, čo znamená, že títo dvaja by sa asi veľmi v láske nemali.
Ďalej beriem obväzy, dezinfekciu a iné maličkosti, ktoré sa nachádzajú u mňa doma ako povinná výbava odkedy sa tu vylodil tento chalan.
S neveľkou radosťou si uvedomujem, že tu nezostane navždy. V tejto dedine zostane dovtedy, kým nezoženie nejaké plavidlo, s ktorým by mohol pokračovať na svojej ceste. Niekoho hľadá. Nepovedal mi presne koho, vraj bude lepšie, ak to nebudem vedie. To však nijako nezľahčuje moju zvedavosť, chcela by som o ňom vedieť trocha viac, než len to aký je prchký a ako ľahko sa dostáva do problémov. Asi som však jediná, ktorá to tak cíti.
Konečne sa dostávame do kúpeľne, kde na stoličku postupne poukladám všetky veci, ktoré som so sebou priniesla a postavím sa k sprche, aby som skontrolovala, či je voda pripravená na správnej teplote. Nerada by som mala šok, keď do nej vojdeme.
Fakt, že za mnou stojí si uvedomím, až keď sa jeho ruky obtočia okolo môjho pásu a mne skoro vypadne sprcha z rúk, ako sa zľaknem. Neuvedomila som si, že som sa do svojich myšlienok zahĺbila natoľko až som prestala vnímať jeho prítomnosť. A on sa rozhodol pripomenúť. "Zdá sa mi, že nie si vo svojej koži," zašepká a na krku zacítim jemný bozk. "Mimochodom, vieš, že veľa vody nemôžem." Dodáva a ja už len cítim, ako sa odťahuje. Áno, toto viem priveľmi dobre. Mám totiž tú česť s užívateľom diablovho ovocia, ktoré na jednu stranu človeku poskytne určitý druh moci, ale na druhú stranu ho o niečo oberie. Vo všetkých druhoch diablovho ovocia ide o nemožnosť plávania. Pre piráta by to mohol byť značný problém vzhľadom na to, že väčšinou sa nachádzajú práve na mori, ale zdá sa, že Ace sa s tým naučil žiť skutočne dobre. A akú schopnosť ovláda? No predsa tú, ktorá sa k jeho neskrotenej povahe hodí najlepšie - oheň.
"Neboj sa, viem," načiahnem sa po lavóry, aby som ho napustila teplou vodou. Vo vode dlho nevydrží, neznáša ju. Odstavím vodu, keď uznám za vhodné a vezmem lavór, aby som ho preniesla o kus ďalej.
"Takže si sadneš tuto.." ukážem na voľnú stoličku. Stoličky som predtým v kúpeľni nemávala, ale odkedy sa zjavil v mojom dome on, musela som pozmeniť organizáciu. Niežeby mi to nejako vadilo, aspoň si mám kde odkladať veci, ale predtým mi to tu vôbec nechýbalo.
Usadí sa podľa mojich pokynov a ja vezmem uterák, ktorý som pripravila a kus z neho namočím do vody a podídem k nemu. Keď mi naznačí, aby som si sadla jemným pobúchaním po svojom stehne, poslúchnem ho. Rukou sa načiahnem k jeho tvári a mokrou časťou uteráku mu začnem čistiť tvár. Nie je to také zlé, ako to vyzeralo, kým to mal celé od krvi, čo ma trocha upokojí. Jeho tvár by asi nevyzerala veľmi pekne s takouto jazvou, ale z tohto asi žiadna nebude. Priviera oči, ako mu prechádzam po tvári a zmývam z nej všetku špinu. Vyzerá akoby zaspal. Neodolám a prstami zľahka zájdem do jeho vlasov a nakloním sa o niečo bližšie k jeho tvári.
Prudko otvorí oči a ja sa stiahnem vzad.
"Tak ma napadá, že ti musím niečo povedať," prehovorí ignorujúc moje prechádzajúce konanie. Začnem mu na hlavu liať vodu, pomocou "misky", ktorú vytváram dlaňami a nechávam ju naplniť vodou. Voda v takejto forme mu neublíži tak, ako keby sa do nej mal ponoriť. Kým sú jeho vlasy mokré, uterákom ich zbavujem krvi.
"Vzhľadom na to, ako vážne to hovoríš usudzujem, že zanedlho tu asi budem znova sama," vyslovím svoj názor a spokojne zhodím uterák na zem a načiahnem sa po dezinfekčných prípravkoch na vedľajšej stoličke.
"Vedela si, že sa to raz stane," povie to, čo som netúžila v tejto chvíli počuť. Naozaj nie. Je to síce pravda, vedela som to, ale dúfala som, že sa stane niečo, čo ho prinúti zmeniť názor.
"Ako aj to, že je nebezpečné nechávať si ťa u seba doma," dodám po chvíli ticha.
"Prečo si to potom navrhla?" spýta sa a znova na mňa uprene hľadí.
"Pretože tu bola šanca, že by sa k tebe dedinčania nezachovali ústretovo a spravil by si rozruch, aj keď som ťa jednoducho mohla nechať utopiť sa vo vode," jeho loďka sa rozbila na vysokých morských kameňoch na dne v našom prístave. Priznávam, že to bol dôvod, prečo u nás nemohla zakotviť žiadna loď. Keď som však jedného dňa vyšla von, videla som tmavovlasého chalana, ako sa snaží dostať vodu zo svojho rozbitého člnu. Bolo to však márne, pretože bol rozbitý na viacerých miestach.. a on nevedel plávať, respektíve nemohol. Rozhliadla som sa po svojom okolí, no zdalo sa, že topiaceho chalana si nikto iný okrem mňa nevšimol alebo to jednoducho bolo tak, že sa návštevníka rozhodli jednoducho ignorovať. U nás v dedine nikto nemal rád nových ľudí a preto som aj vedela, že jediná možnosť je nechať ho u seba doma a počkať, kým sa preberie. No a tak sme sa postupne dostali až sem.
"Prečo si to teda nespravila?" pozorne ma sleduje.
"Pretože po smrti rodičov som si uvedomila, že s touto dedinou niečo nie je v poriadku. Ľudia sa tu správajú neustále chladne, aj keď im umrie niekto blízky. Prídem si, akoby som sem nepatrila, keď mama s otcom zomreli, strašne som plakala. Všetci ma odsúdili a jediný, ktorý ma potom ešte podporoval, môj brat, sa rozhodol odtiaľto odísť a nechať ma tu samu. Prišlo mi úbohé s pôžitkom sa tváriť, že nevidím, ako sa tam topíš.. nevyplával si na hladinu a ja som si myslela, že už aj tak prídem neskoro.." na chvíľu sa odmlčím a venujem sa dezinfekcii jeho zranení. Opatrne beriem jeho ruku a ošetrujem ho. Aj keď ho to možno štípe, nedáva nič najavo.
"Ty si ale neprišla neskoro, stihla si to a ja som vďačný, problém je v tom, že ti tvoju starostlivosť nemám ako opätovať," skončím s jeho rukami a celkovo už som spokojná s tým, ako som ho dala do poriadku. Pustím jeho ruku a pozriem sa na neho.
"To je omyl, ty už si mi to niekoľkokrát vrátil, aj keď si to možno neuvedomuješ," pousmejem sa. Načiahne sa čerstvo ošetrenou rukou ku mne a pohladí ma po líci.
"A teraz je rada na mne, aby som ti venoval svoju starostlivosť," jednu ruku položí pevne na môj pás a druhou ma zoberie pod kolenami. Zachytím sa rukami okolo jeho krku a nechám ho, aby ma vyniesol von z kúpeľne. A kým ma nesie, skloním hlavu tak, aby som si ju oprela o jeho hruď a privriem oči.
Vlastne ani neviem, kedy som sa s ním stihla tak zblížiť. Jednoducho som konečne mala pocit, že je tu niekto, o koho sa môžem starať. Keď po pár týždňoch pobytu v dome zmizol prvýkrát, myslela som si, že ho už nikdy neuvidím. Vtedy ma to trocha mrzelo, pretože som si myslela, že sa mohol aspoň rozlúčiť, kým odišiel. On sa však po pár dňoch ukázal a povedal mi, že zháňal nejaké plavidlo, na ktorom by sa mohol plaviť ďalej. V tej chvíli mi asi prvýkrát došlo, že on sa tu nezdrží dlhšie, než bude nutné. Bolo len otázkou času, kedy nájde vhodné plavidlo. A teraz sa tak asi stalo.
Zo zamyslenia ma späť do reality vráti to, ako ma pokladá na posteľ v spálni. Pootvorím oči a sledujem, ako si líha na bok vedľa mňa. Pretočím sa na bok teda aj ja, aby sa mi ležalo pohodlnejšie a chvíľu ho len tak v tichosti sledujem.
"Predpokladám, že si našiel loď, na ktorej pôjdeš ďalej na svojej ceste," vyslovím svoje obavy.
Nepovie to priamo nahlas, iba pokýva hlavou a prehovorí: "Nehovorím, že je najlepšie nechávať ťa tu samu, ale rozhodne by nebolo správne brať ťa so sebou."
"Vieš, že by som šla," naznačím mu.
"Ak by som šiel späť k tatkovi, určite by som ťa vzal so sebou, ale ja pokračujem svojim vlastným smerom, takže by to nebolo bezpečné. Nechcel by som, aby sa čokoľvek stalo." Pritiahne sa ku mne bližšie a ja spravím to isté, takže sa ocitáme vo svojej tesnej blízkosti. "Som si istý, že to zvládneš." Na týchto jeho slovách sa potichu zasmejem, aj keď sa na smiech príliš necítim, príde mi to hrozne vtipné. Ja to zvládnem. Však veľmi nemám na výber. Nemôžem si len tak sama od seba povedať, že s ním jednoducho pôjdem. Nikdy by to nedovolil, preto je to nemožné. Tento fakt skutočne bolí.
"Teraz to nechajme tak. To, či to zvládnem budem riešiť, keď odídeš," nakloním sa k nemu a akékoľvek ďalšie jeho slová zastavím bozkom. Chvíľu ma necháva bojovať samu a tak sa pohrávam s jazykom v jeho ústach ešte nejaký čas, kým sa ku mne pripojí. Rukami ma objíme a natisne na seba tak silno, až môžem cítiť jeho vzdúvajúce sa vzrušenie. Objímem ho tiež, no kým ja som takto pozadu, jeho teplé ruky sú už pod mojim tričkom, kde láskajú pokožku. Naskáče mi husia kože a vzdychnem medzi bozkami.
Netrvá dlho a moje tričko putuje dolu a jeho košeľa tiež. Rukami sa presúvam z jeho chrbtu na jeho hruď a vypracované brucho. Prstami zľahka prechádzam až zablúdim k lemu nohavíc. Jeho ústa sa odtiahnu a zašepká: "Pokračuj." Akoby som si pýtala povolenie. Stačil mi len pohľad na neho. Perami sa už nevráti k tým mojim, ale svojimi bozkami sa presúva postupne až k mojim odhaleným prsiam. Mierne sa prehnem v chrbte a podarí sa mi rozopnúť zips na jeho nohaviciach. Po krátkom boji so svojimi vzdychmi a tiež aj jeho vlastným vzrušením sa mi podarí mu ich stiahnuť dole spolu s trenkami.
Svojimi šteklivými bozkami sa presúva postupne po bruchu smerom nadol. Každému kúsočku, po ktorom sa presunie daruje jemný bozk a ja som z toho celkom rozochvená. Keď príde až k mojim nohaviciam, rozopne ich a poľahky stiahne dole. Nemal taký problém, ako som mala ja. Zostávajú už len nohavičky, no tie sú v okamihu dole. Nie je to prvýkrát, čo som pred ním takto, ale zato je to pravdepodobne na dlhý čas naposledy, ak nie celkom naposledy. Neviem, či sa s ním ešte niekedy uvidím, ani neviem, či sa sem ešte niekedy vráti, aj keď by som za to bola veľmi rada.
Keď skončí s láskaním mojej pokožky, vytiahne sa hore a ja sa k nemu čo najviac natisnem a do ucha mu zašepkám už len: "Vezmi si ma." Venuje mi dlhý bozk a ja roztiahnem nohy a objímem ho nimi. Splynieme v jedno. Keď do mňa prvýkrát vnikne, trocha to bolí, no bolesť netrvá dlho a ja si čochvíľa zvyknem na neho v sebe. Chvíľu čaká a keď ho pobozkám, rozhýbe sa vo mne.
Netrvá dlho, kým obaja prídeme k vrcholu a spokojne sa vedľa seba rozvalíme na posteli.
"Vieš, že to s tebou bolo celkom fajn?" prehovorím do ticha.
"Ale nehovor, mala si predtým nejaké skúsenosti?" nemusím sa na neho pozrieť, aby som si vedela domyslieť, že sa uškŕňa.
"To nikdy nemôžeš vedieť," zasmejem sa.
"Nehovorila si mi náhodou: Si môj prvý, buď jemný?" podpichne ma. Prekvapivo si to pamätá, čo by som do neho nepovedala, ale teší ma to.
"A práve v tom je to, nemôžem povedať, že si bol najlepší, lebo si bol zatiaľ len prvý," nedám sa odradiť.
"Ale no tak, nebuď taká," zatvári sa sklamane a nakloní sa nado mňa, "alebo chceš, aby som ti ukázal, čo viac dokážem?"
"Zjavne máš ohromnú potrebu mi ukázať, že na to máš, ale pomyslel si na to, že ja to možno nepotrebujem?" ako je tak naklonený, štuchnem ho do rebier a on nečakane stratí rovnováhu, takže sa na mňa zvalí.
"Si taká zlá preto, že som sa rozhodol odísť?" spýta sa ma a rukami ma pevne chytí za prsia až sa mi z úst vyderie hlasný vzdych.
"Ani nie, trocha ma mrzí, že to nevyšlo podľa toho, čo som si želala, aby sa stalo. No na druhú stranu to, čo bolo v mojej hlave značne odporovalo tvojej reálnej povahe," priznám svoje pocity.
"Ospravedlňujem sa, ale tu to pre teba bude bezpečnejšie, než po mojom boku," jednou rukou uvoľní zovretie na mojom prse a za pár chvíľ cítim teplo jeho dlane na mojom líci. Slabo sa usmejem.
"Ďakujem za všetko," zašepkám a rukami ho k sebe pritisnem čo najpevnejšie akoby som ani nemala v pláne ho niekedy pustiť.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Sora Sora | Web | 15. března 2016 v 20:08 | Reagovat

Nom, pútavé. One piece som videla iba očkom, čo pozerala moja sestra, takže prinajmenšom viem, ako Ace vyzerá a že je Luffyho brat... hádam to bude stačiť pri čítaní tejto poviedky. :D Teším sa na pokračovanie. ^.^

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama