Je len moja - 3. kapitola

6. března 2016 v 8:30 | Akarui |  Je len moja
3. kapitola

Z koncentrácie ju vytrhlo zvonenie telefónu, ktoré sa ozývalo v jej tesnej blízkosti. Sakra, to si nemôžu tie decka vypnúť telefóny aspoň pri takejto udalosti? Prehnalo sa jej hlavou a snažila sa znova vnímať dianie zápasu. Na učenie už celkom zabudla, pretože po tom, ako Koganei odišiel, nemohla na učebnice v batohu ani len pomyslieť. Preto sa zamerala na zápas, ktorý chlapci hrali.



"Ehm, Ariko…" zacítila jemné štuchnutie do ramena, "už celkom dlhú dobu ti zvoní telefón, nechcela by si si ho zdvihnúť, možno je to niečo dôležité." Takže to je môj telefón, spojila si súvislosti.
"Ďakujem," zašepkala a podľa zvonenia rýchlo vyhrabala z batohu mobil, "pôjdem asi na chvíľu von. Neboj sa neutečiem." Zdvihla sa zo svojho miesta a vykročila ku dverám. Ovanul ju svieži večerný vánok, keď sa ocitla konečne vonku. Zdvihla telefón a ohlásila sa.
"Ariko, už som sa bála, že mi to ani nezdvihneš," doľahol k nej takmer okamžite matkin hlas. Znel akosi inak. Určite sa niečo stalo, pomyslela si s obavami. Muselo sa niečo stať už len preto, že rodičia nezvykli telefonovať len preto, že sa chceli porozprávať.
"Prepáč, povedala som si, že si spravím trocha voľnejší piatok. Šla som sa pozrieť na zápas. Stalo sa niečo?" nemala dôvod na to, aby s touto otázkou čakala. Skôr či neskôr by sa aj tak dostali k pointe.
"Strašne ma mrí, že ti musím pokaziť taký pekný večer. Tvojmu starému otcovi sa pohoršilo a museli ho previezť do nemocnice… Mohla by si sa teraz niekedy vrátiť domov a zbaliť si nejaké veci? Neboj sa v pondelok určite zase pôjdeš do školy.."
"Samozrejme, idem domov. Zatiaľ sa maj, mami." rozlúčila sa a zložila rozhovor. Prečo? Prečo akurát teraz? Pýtala sa sama seba dookola. Pravdepodobne to teraz bude vyzerať, že sa znova snaží utiecť.

Schmatla batoh z miesta, kde ho predtým uložila a ospravedlňujúcim pohľadom sa porela na Miru.
"Kam si sa vybrala?" spýtala sa napriek tomu, že tušila, čo bude nasledovať. Nemohla síce vedieť aká katastrofa sa stala, no mala predstavu o tom, čo sa udialo počas toho, ako vonku telefonovala.
"Volala mi matka. Musím si domov po veci, starému otcovi sa pohoršil zdravotný stav. Povedz, prosím ťa, Koganeiovi, že ma to strašne mrzí.."
"Hlavne sa upokoj, určite to bude v poriadku," pokúsila sa ju povzbudiť, "tak bež, vysvetlím mu to, keď sa skončí zápas."

Do auta si nastupovala ešte stále dosť vykoľajená. Ak mala predtým pocit, že niečo nie je v poriadku, teraz mala ten pocit dvojnásobne tak.

***

Pohľadom každú možnú chvíľku blúdil k lavičke, kde sedeli dievčatá pozorujúc zápas. Upokojoval ho fakt, že Ariko stále sedí na svojom mieste a aspoň navonok sa tvári ako pravá fanúšička. Síce nevyskakovala pri každej možnej príležistosti zo svojho miesta, aby tímu naznačila, čo majú robiť, ale to jej ani nemal za zlé. Niekedy je lepšie jednoducho to nechať na samotných hráčoch. Okrem toho, v tomto zápase ešte nešlo v podstate takmer o nič. Napriek tomu to však celý tím bral vážne.

So záverečným zapískaním sa hráči odobrali do šatní. Pri tom všetkom akosi zabudol skontrolovať, či dievčatá ešte stále sedia na lavičke. Po slovách Miri si však mohol byť istý, že tam budú. Len výnimočne sa totiž stalo, že by ona nedodržala sľub.

"Strašne ma to mrzí, Koga, ale volala jej mama a musela odísť domov. Zdá sa, že jej starému otcovi sa zhoršil zdravotný stav a je v nemocnici." zneli prvé Mirine slová po tom, ako sa k nej dopracoval. Bolo v nich toľko ľútosti, až sa mu zdalo, že sa každú chvíľu rozplače.
"To je v poriadku, nemusíš sa tým trápiť. Myslím, že som tušil, že sa niečo také stane." zavrtel hlavou, aby sa tým netrápila. Aj tak bolo zbytočné nariekať nad rozliatym mliekom, čo sa stalo, stalo sa. Ariko je už preč a nič to nezmení. Bude si musieť pohľadať zase inú príležitosť, aby sa s ňou porozprával.
"Naozaj to nespravila naschvál, nemyslím si, že by patrila k tým, ktoré sa vyhovorila na zdravotný stav niekoho z rodiny alebo tak len, aby mohla náhle odísť. Okrem toho si takmer ani nevšimla, že jej zvoní telefón, ako sa sústredila na zápas." objasňovala mu detailnejšie situáciu, ktorá sa odohrala ktovie ako dávno. Ani nevedel, či chce vedieť kedy odišla.
"Kedy asi odišla?" spýtal sa napriek všetkému automaticky.
"Asi takých päť či šesť minút po tom, čo ste začali hrať. Možno keď jej skúsiš zatelefonovať, bude sa s ňou dať rozprávať.."
"Nie, to nechcem robiť, má teraz určite iné starosti, porozprávam sa s ňou v škole, ak na to budúci týždeň bude čas.."
"Určite sa nájde čas, zase také strašné to nebude," povzbudila ho s miernym úsmevom na tvári.
"Ďakujem za všetku snahu."
"Môžem ťa niekam pozvať? Musíš byť hladný a vyčerpaný zo zápasu," navrhla.
"Rád pôjdem, kam pozývaš?" na tvári sa mu roztiahol úsmev.
"Nechaj sa prekvapiť," zašepkala tajomne. Mira bola v tom momente veľmi rada, že prijal jej pozvanie. Bude mať príležitosť pomôcť svojmu spolužiakovi vyrozprávať sa a prípadne sa trocha odreagovať. Vedela, že to potrebuje a rovnako, ako jej kamarátka, teraz prežíva zvláštne odobie, ktoré má zatiaľ dosť neurčitý koniec. Obom im plne dôverovala a mala ich rada, preto im to želala. Akurát im to ešte nikdy nepovedala, pretože Ariko by ju poslala kade ľahšie. Mala však tušenie, že za po víkende by sa niektoré veci mohli zmeniť. Túto časť by však rada prenechala im dvom.

Spoločne vykročili do tmavého večera trocha sa zabaviť pred dvoma dňami, ktoré budú musieť stráviť nad učením. Na také veci žiaden z nich ani v najmenšom nepomyslel. Každý mal v hlave mnoho iných vecí, ktoré sa absolútne netíkali školy.

Aj Ariko toho mala veľmi veľa vo svojej hlavičke pri tom, ako sedela v aute a sledovala ubiehajúcu cestu za oknom. Nemyslela len na svojho dedka, ale aj na to, čo by sa mohlo prihodiť po víkende.


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Akira-san Akira-san | 6. března 2016 v 10:21 | Reagovat

Úzasné :D

2 Akira-san Akira-san | 6. března 2016 v 10:24 | Reagovat

Teším sa na ďalšiu kapitolu :D

3 Sora Sora | Web | 6. března 2016 v 15:52 | Reagovat

Pekná kapitola. :) Mám rada, keď do príbehu niekto vsunie aj kúsok zo života daných postáv a tuto mi to prišlo o dosť zaujímavejšie, kedže má jej dedo takéto zdravotné problémy... som zvedavá, ako to bude Ariko znášať. :)

4 Citruštek Citruštek | E-mail | Web | 30. srpna 2016 v 21:15 | Reagovat

Tak toto som nečakala, ale som rada, že sa to takto zvrtlo, lebo je to niečo iné. ^^ Ale aj napriek tomu mi je ľúto, že sa neporozprávala s Kogom, ale... dúfam, že tá príležitosť na rozprávanie sa naskytne. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama