Kráčam

19. srpna 2016 v 17:24 | Akarui |  Slice of Akaruis Life
Konichiwa minna,

tak sa znova po nejakom čase hlásim s čímsi, čo som stvorila prakticky len tak na kolene a hovorím tomu (na môj vkus príliš vznešene) básnička. Netuším, či je celkom vhodné túto schomoleninu takto nazývať, ale môžete posúdiť sami, či to za niečo stojí. Každopádne chcela som sa s vami podeliť o niečo, čo som po dlhej dobe vytvorila mimo poviedok... Pracovala som na tom asi od začiatku tohto týždňa a niektoré úseky básničky alebo "môjmu jednoduchému zrýmovaného zhluku myšlienok" som toľkokrát prerobila, že už ani neviem, ako znela pôvodná verzia.

Well, nebudem zdržovať a nechám vás prečítať si, čo moja chorá hlava stvorila a snáď sa ešte poberiem písať nejaké veci na blog pred tým, než sa na víkend vyparím preč. :) Tak si aspoň trochu užite čítanie, ak sa to dá povedať.

Kráčam


Kráčam sama tmou,
so skrytou samotou.
S rukami v okovách,
zmáram sa v samotách.


Vidím slabé svetielko -
nádeje semienko.
Siaham naň zdráhavo rukami
zviazanými okovami.


Temnota sa mi zalieča,
tiene jej ma vraj vyliečia.
V ušiach ten zvuk slastný mi znie
že mi viac nikto nepovie nie.


Temnota údajne nehľadí,
na to, ako sa kto narodí.
Prijme ona každého toho,
ktorý viac nemá na svete nikoho.


Svetlu ja posledný pohľad venujem,
ruku ja od neho radšej sťahujem.
Temnota náruč mi otvára,
ja sa jej s radosťou oddávam.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Citruštek Citruštek | E-mail | Web | 19. srpna 2016 v 17:51 | Reagovat

Je to veľmi pekné, aj keď smutné. Aj ja píšem básne, ale zatiaľ som žiadnu nezverejnila, no raz sa snáď k tomu dokopem.

2 Sora Sora | 21. srpna 2016 v 13:17 | Reagovat

Je pekná... i keď troška smutná. Pár krát mi nesedeli slabiky vo veršoch, ale každopádne, u mňa to býva horšie. Ak ich napíšeš viac, som si istá, že budú ešte lepšie ako tie pretým. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama