Jeseň prichádza, Akarui (snáď) vracia sa

25. září 2016 v 11:12 | Akarui |  Slice of Akaruis Life
Konichiwa minna,

možno ste už viacerí aj stratili nádej na to, že fantóm tohto blogu menom Akarui sa ešte niekedy dokáže ozvať. Predsa len od posledného príspevku ubehol už nejaký ten čas. Verte tomu, že som na vás neustále myslela a snažila sa spraviť niečo s mojou aktivitou... Zjavne nie dostatočne na to, aby tu pribudol nejaký ten príspevok, ale to je už trocha o inom. :D Nebudem sa ospravedlňovať, pretože (aj som to písala donedávna v bočnom menu), mala som svoje isté povinnosti a starosti, ktoré som riešila a potrebovala som, aby sa isté veci dali do poriadku a potom som sa plánovala vrátiť ku všetkému.. Musím na to ísť postupne...



Možno by som vám mala poskytnúť nejaké vysvetlenie toho, čo sa dialo, pretože počas mojich dlhých večerných úvah som prišla na to, že by ste si to asi zaslúžili vedieť, aj keď vás to možno ani nebude toľko zaujímať.

Myslím, že som ešte nepísala o sebe via, než bolo nutné a preto by stálo za zmienku aj to, že od februára 2016 - po tom, ako som podala žiadosť o ukončenie štúdia, už nie som študentom. Niekto by povedal, že ukončenie štúdia, komu je fajn alebo také niečo, že však v pohode si nájdeš prácu a budeš robiť svoje. Nie je to celkom tak. Prinieslo mi to hromadu starostí, stresov a miestami aj znechutenia z celého systému, ktorý je na Slovensku taký aký je. Musela som sa prihlásiť na úrad práce a aktívne si hľadať prácu snažiac sa neporušiť žiadne z pravidiel a podmienok korporácie, ktorá človeka len v jednom kuse naháňa hore-dole s rôznymi potvrdeniami, osvedčeniami a čo ja viem čím ešte všetkým len, aby ho pri prvej možnej príležitosti mohli vyradiť z evidencie (čo si budeme klamať, o to im ide). A miesto toho, aby mi ponúkali prácu, stále som len behala a posielala si životopisy.

A keďže môj úrad práce spadá pod jeden ďalší väčší úrad práce, tak som behala po dvoch úradoch práce... Teda, hlave po tom, čo mi prišlo predvolanie. Dosť ma to vystresovalo, pretože som si nebola istá, či som nespravila niečo, čím by som sa voči nim previnila. Každý ma však upokojoval, že to je nemožné, však robím všetko, čo odo mňa chcú. Nakoniec sa ukázalo, že ide o projekt absolventskej praxe. Prístup v Dunajskej strede, kam som bola predvolaná, ma dosť zarazil. Ja ako slovenska s veľkým S som sa spolu s rodičmi presťahovala asi tak 5 rokov vzad do jedenej pomaďarčenej dedinky, kde ale ľudia vedia po slovensky. Nič sa nemení na tom, že sme stále na území SR a to, keď pri prednáške o tom, čo sa deje začala úradníčka hovoriť po maďarsky ma naozaj nepríjemne prekvapilo, pretože som jej nerozumela, na čo som aj upozornila. Napriek tomu, že ostatní evidentne rozumeli po slovensky, dokončila to po maďarsky a potom mne osobitne hovorila po slovensky (úplne zbytočne). Nemám nič proti maďarom, väčšina susedov sú tu maďari a sú úplne fantastickí, ale toto ma jednoducho prekvapilo.

Mno a tak nejako som sa dostala na prax, kde ma na polovicu mojej pracovnej doby umiestnili do nevetraného archívu, kde som upratovala spisy (Super práca, čo poviete? Každého sen.). Aj ma to celkom bavilo, ale žeby som to chcela robiť ako svoju riadnu prácu, to by som akurát netvrdila, ale niketo im ten archív upratať musel, mno.. Najlepšie bolo, že som lietala medzi absolventskou praxou a brigádou, ktorú som si našla, čiže som lietala medzi Dunajskou stredou a Bratislavou a ešte ako čerešnička na torte tam bol vodičák. :D Chaos ako svet! :D

Počas absolventskej praxe sa mi ale podarilo uspieť na zopár pracovných pohovoroch a opäť som sa ocitla v trochu nepríjemnej pozícii, kedy som sa musela rozhodnúť, ktorá pracovná pozícia sa mi páči viac. A tak som si vybrala... Vybavila som posledné vybavovačky na úradoch, ktoré súviseli s ukončením absolvenstskej praxe a podpísaním pracovnej zmluvy a od prvého júna som nastúpila...

A tak som si pracovala.. a pracovala... a pracovala... A boli sme šťastní, aj ja aj rodičia... Aspoň na chvíľu sme boli. Boli, pretože na konci augusta mi povedali, že mi dávajú výpoveď - v skúšobnej dobe (stihli to presne). A tak som sa opäť ocitla v tom začarovanom kruhu...

Teraz to však vyzerá už trocha lepšie.. našla som si, pravdepodobne nejakú prácu (teda verím tomu, že si ma tam nechajú) a tak nemusím sedieť doma a možno sa mi aj risujú lepšie časy. Takže sa tu už možno aj budem viac objavovať a verím tomu, že to niektorých aj poteší. :D

Nuž.. musím povedať, že sa cítim asi aj trochu lepšie, keď som to zo seba dala von tým, že som to napísala.. neviem teda, či to niekto dočítal až sem, ale ak áno, tak má môj veľký obdiv.. tieto žvásty asi veľmi nestoja za prečítanie, preto mám ešte pripravené niečo, čo vás možno bude zaujímať viac, ale to už nie v tomto článku. :)

Zatiaľ ostáva s pozdravom vaša milá a stratená v myšlienkach - Akarui


P.S.:Všetkých vás hrozne ľúbim za vaše milé komentáre, ktoré sa tu vyskytli aj počas neaktivity a vyčarovali mi úsmev na tvári, keď mi nebolo psychicky práve najlepšie.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Citruštek Citruštek | E-mail | Web | 25. září 2016 v 11:40 | Reagovat

Neviem prečo si ukončila štúdium, je to vlastne tvoja vec. Ja ti hlavne držím palce, aby si bola dobre zamestnaná a dostatočne finančne zabezpečená a mala si pokoj, keď si sa rozhodla, že takto skôr začneš pracovať.
Som rada, že si sa sem vrátila a že budeš mať viac času, ale... maj prosím strpenie s nami, ktorí nemajú viac času. :D
Neboj sa, aj my sa hrozne ľúbime.. hahaha :D Ale nie, veď aj my teba! ;-) Hlavne sa maj dobre, nenechaj si pokaziť dobrú náladu. :) Treba si užívať každý deň čo najviac ako sa len dá.
A inak, nie sú to žiadne žvásty ani dristy alebo ako sa to i/y správne píše, ja som nemala problém to prečítať celé. :)
A inak, chápem to čo sa ti stalo s maďarmi. Ja nemám nič proti žiadnemu národu, ale zastávam si svoj názor, že každý patrí k nejakej krajine, tak nech sa iná krajina nehrnie do ďalšej a nech sa iné národy netvária, že im to tu patrí. Je rozdiel prejavovať náklonnosť k danej krajine, rešpekt a akceptovať podmienky a je rozdiel si to tu pretvárať podľa seba.
Takže, nebudem ti tu vykecávať, lebo už aj tak sa cítim akoby som ti tu napísala polročný sloh.. Jednoducho. Som rada, že si späť a hlavne nech sa ti vo všetkom darí a nech si šťastná. :)

2 Sora Sora | 25. září 2016 v 15:06 | Reagovat

Hahah, ten názov článku si z ktorého čreva vytiahla? :D (očakávam odpoveď z básnického, a nie zo slepého xD) Nuž, teraz k samotnému článku... nerob si, prosím, starosti s tým, ako chodíš na blog, či píšeš, navštevuješ, vymýšľaš... veľmi dobre viem, čo vie stres s človekom narobiť, a ty si toho za posledný mesiac mala neúrekom. Blog ti nestojí za to, aby si sa úplne psychicky vyšťavila a ani iné veci. Myslím, že to pochopia aj ostatní. Keby nie, tak nech si láskavo hodia spiatočku a držia jazyk za zubami. Máš vlastný život a bola by som nerada, keby ti ho niekto alebo niečo takto strpčovalo. Mimo toho všetkého, máš môj veľký obdiv, aj keď to nevyznie o nič viac ako prázdne slová. Aj tak mám ale potrebu napísať ti, že na teba myslím a držím ti palce, nech sa tvoj život konečne uberie tým správnym smerom. :)

3 Akira-san Akira-san | 25. září 2016 v 16:22 | Reagovat

Ahoj
Ako vidím prežila si hrozné obdobie, a mne sa nedá viac súcitiť, kedže sa mi niečo také nestalo. Skôr ma zarazuje to, že ma vždy podporuješ, vďaka tebe už nechcem prestúpiť na gympel, a sama máš hrozné problémy, cítim sa kvôli tomu zle.
O blog sa vôbec neboj, myslím si, že všetci pochopia aké malš problémy, a počkajú si na tvoj ďalší článok.

Dúfam, že budeš čo najskôr v poriadku, že práca, ktorú si si našla, ťa bude baviť. Nech sa ti hlavne darí a o blog si nerob starosti.

Hádam som ti pomohla :D  :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama